logo
logo
skcsendehupl
  • stavebná firma
    "Zdravie je umenie byť v súlade so sebou samým."

separator

Monitor Jana Paula: Rozhovor s Janou Bryjovou o fyzickém trestání dětí

 

JP: V Britských listech probehla nedávno diskuse na téma fyzických trestu ve výchove. Polemickou diskusi vyvolal rozhovor ministra práce a sociálních věcí pana Jurečky v němž vyslovuje své názory na fyzické trestání dětí. Pan Jurečka v něm mimo jiné říká: ”Je zásadní umět odlišovat, co je násilí nepřiměřené a dlouhodobé a co je akt, který rodič použije třeba jen několikrát za život k vymezení mantinelů.“

Paní Bryjová se jako odborník dlouhodobě věnuje psychoterapii dětí do Vaší ordinace přicházejí děti různého věku s různým psychickým postižením. Zajímal by mě Váš názor co Vy si jako odborník a člověk myslíte o fyzických trestech dětí?

JB: Facka je radikálny prostriedok ako určiť dieťaťu hranice. Radikálny, ale nie jediný. Samozrejme sa môže stať, že nám „vyletí ruka“, ale to skôr hovorí o našej bezmoci ako o sile. To, že deti hranice potrebujú , o tom už dnes nepochybuje nikto a je všeobecne známe, že hranice sú pre deti prospešné. Pokiaľ im hranice neposkytneme, paradoxne sa cítia zneistené, oslabujeme ich. Rozmaznávaním sa stávajú deti krehkými a sú nepripravené do života. Deti prirodzene experimentujú s hranicami a tak je to správne. Je to spôsob akým sa učia poznávať svet. Staršie deti sa pohrávajú s hranicami, aby testovali svoju autonómiu. Viac ako facka funguje vztah, ktorý sme si s ním vybudovali. Vzťah určuje, či sa budú deti účelovo správať tak jako si to prajeme, len aby sa vyhli trestu, alebo sa budú cítiť zaviazané vzťahom dôvery, ktorý sme v nich vzbudili. Veľakrát som sa v praxi stretla s tým, že rodičia pred deťmi zamykali zásuvky, ukrývali peniaze apod. To však zákonite viedlo k hľadaniu rafinovanějších spôsobov ako rodičov oklamať. Pokiaľ nie je výchova podporená vzťahom vzájomného rešpektu a dôvery a dieta sa učí podľa modelu „ vyhnúť sa trestu“, bude sice účelovo fungovať, ale jeho morálna výbava utrží trhlinu v okamihu keď bude mať príležitosť podvádzať

JP: Také rodič má ale přece právo selhat, udělat chybu, projevit slabost, ocitnout se v okamžiku, že mu tzv. „vyletí ruka“, jinými slovy, nezvládne sám sebe. Patologickým se to stane, když se rodič nezvládá v každé situaci. Pan Jurečka v rozhovoru říká, že se dostal do situací, kdy svým synům jednu lípnul, a sám je vděčný rodičům za to, že v pravý okamžik také dostal facku. Naproti tomu pan Chadraba ve svém textu píše, že je smutné, když Marian Jurečka bije své děti a nestydí se za to, a doufá, že žádné z nich nebude jednou pobíhat s nožem okolo domu. Paní Bryjová, co se musí dítěti v dětství přihodit, aby v dospělosti zuřivě pobíhalo kolem domu s nožem (úsměv)? Může to způsobit tzv. „pár pohlavků?

JB: K tomu aby mladík zúrivo pobehával s nožom samozrejme nevedie cesta cez pár faciek i keď musím hneď dodať že nie som zástancom žiadnych fyzických trestov. Na druhej strane nie sme dokonalí. Aj rodičovi sa môže stať, že nezvládne situáciu.   Rozdiel je však v tom, či je to pravidlo, a rodič telesný trest povyšuje na princíp v duchu „ škoda každej rany, ktorá padne vedľa“ , alebo si uvedomuje, že výchovne zlýhal, napríklad že bol pod tlakom z práce a dieťaťu sa ospravedlní. Dôležitá je reflexia inak rodičia opakujú spôsoby jednania, ktoré voči nim uplatňovali ich rodičia v zmysle „ bol som bitý ako žito, ale som za to otcovi vďačný.“ To je obranný mechanizmus identifikácie s agresorom, ktorý chráni pred priznaním skutočnej reality. Predstavte si vzdor v očiach dospievajúceho chlapca, ktorý stojí bez mihnutia oka, aby otcovi ukázal, že ho to nebolí. Pokiaľ sa to deje často môžeme si predstaviť čo sa v jeho vnútri odohráva. Potláča všetky oprávnené pocity bolesti, ľútosti, smútku. Rozvíja fantázie o pomste. V dôsledku dlhodobého potláčania dochádza k disociácii ohrozujúcich emócií a celkovému znecitliveniu osobnosti. Ak je to scénar v ktorom dieta vyrastá při najbližšej príležitosti bude skutočne ventilovať svoje pocity s nožom v ruke. Na úrovni správania sa učí, že násilie je spôsob akým sa dá v živote presadiť. Tak ako potlačil jemnocit voči sebe tak ho neprežíva ani voči druhému. Klasifikoval sa do diagnostickej kategórie porúch osobnosti. Niekde na začiatku stala voči nemu uplatňovaná hrubosť, necitlivosť, absencia skutečného záujmu a lásky. Pracovala som s deťmi z detských domovov, ktoré prešli peklom fyzického násilia. Spomínam si na patnásťročného mladíka. Prichádzal na sedenia vždy s novými krvácajúcimi ranami a škrabancami na tvári a na rukách. Nad otázku čo sa mu stalo ostal prekvapený, že si to ani nevšimol. Vypestoval si necitlivosť voči ranám do takej miery, že sa znecitlivil na tele aj na duši.

JP: Z toho, co říkáte, je zřejmé, že lidé, kteří se projevují vůči svému okolí agresivně, museli prožívat v dětství fyzické násilí soustavně a dlouhodobě. Stejně tak je zřejmé, že pokud rodič už z nějakého důvodu použije fyzický trest, třeba v podobě třeba tzv. nevinného pohlavku, měla by následovat reflexe. V případě nezvládnuté frustrace třeba Vámi zmiňovaná omluva. Je evidentní, že „výchova“ směřující k tomu, aby rodič pomocí násilí zcela podřídil dítě svým požadavkům, nikam nevede. Taktika zlomit dítě, a učinit ho odevzdaným všemu, co káže rodič, je vlastně ničením budoucího člověka, který se ale nemusí vůči okolí projevovat nutně agresivně. Naopak, extrémem je, že člověk, který byl v dětství soustavně trestán, stane se v dospělosti apatickým a lhostejným k životu. Nemusí nutně běhat po ulici s nožem, ale nebude třeba projevovat soucit, vztah, empatii k ostatním. Bude třeba selhávat ve vztazích, v navazování přátelství, v zaměstnání, apod. Lze tento stav člověka ještě nějak zvrátit či napravit, nebo už je na všechno příliš pozdě? Je takový traumatizovaný člověk svými rodiči odsouzený jen k nezdarům? Co se musí stát, aby překročil sám sebe a svoji zkušenost?

JB: Priali by sme si, aby dostal v živote novú šancu, aby podobne jako bájny hrdina prešiel tou skúsenosťou premenený a zaradil sa do života. Ale v praxi to bohužial vidím zriedka. Určite to závisí na hlbke traumy a veku v ktorom bolo s dieťaťom hrubo zaobchádzané. Erikson stanovil štádiá psychosociálneho vývinu kterými prechádza každý člověk. V každom štádiu stojí pred inými výzvami a rieši sa iná téma. Obdobie do jedného roku je obdobím kedy sa formuje jeho pocit základnej dôvery alebo nedôvery vo svet. A to je zásadné. Ak dieťa zažíva lásku, záujem, ak sa cíti v bezpečí, ak je jednanie jeho rodičov predvídateľné, bude život pre neho predstavovať bezpečné miesto a ovplyvní to jeho celkový životný pocit. Teda nie je pravda, že malé dieťa ešte nevníma. Vníma celým svojim bytím holisticky. Identita dieťaťa sa formuje opakovanými vzťahovými skúsenosťami.   Deti, ktoré v rannom veku zažívajú hrubé zaobchádzanie, budú napríklad vo vzťahovej oblasti veľmi neisté, opatrné, budú očakávať od okolia útoky a úskoky, budú podozrievavé. Prirovnanie k dikobrazovi by bolo priliehavé. Túžia po vzťahu, po tom, aby ich mal niekto rád, ale ich ochranné ostne im bránia priblížiť sa. „ Ja nepotrebujem nikoho, vystačím si sám.“ Hovorí smutné a opustené dieta. Jeho život bude formovaný komplexom „ som prehliadaný.“ Čím hlbšie je zranený a čím skôr k zraneniu došlo, tým sú naše možnosti pomoci limitované. Na druhej strane čím skôr dieťaťu poskytneme pomoc, tým skôr sa môže rehabilitovať jeho negatívne sebaponímanie. V psychoterapeutickom rámci môžeme dieťaťu sprostredkovať novú skúsenosť vzťahu, ktorý je založený na autentickom záujme a podpore. To najcennejšie, čo môžeme pre dieta urobiť, je keď zažije, že má o neho niekto skutočný záujem. Samozrejme takú skúsenosť môže zažiť vo vzťahu s kýmkoľvek, nemusí to byť nutne psychoterapeut. V tom vidím veľký potenciál.

JP: Z toho, co říkáte, logicky vyplívá, že svoji podstatnou účast na životě dítěte mají už jesle, mateřské školy, ale i základní školy. Tam by měli kompetentní lidé vědět, jak je s dítětem v rodině zacházeno. Často slyším odpověď rodičů: To je naše věc, věc rodiny. To ale není úplně pravda. Jednak dítě není majetkem rodičů, a za druhé, v dospělosti se člověk stává součástí společnosti se všemi důsledky výchovy v dětství. Ta hranice, do jaké míry institucionálně zasahovat do soukromí rodiny, je citlivá, ale jistá proporčnost, opřena o vztah učitele k dítěti, by tam asi měla být. Pokud přijde dítě s modřinami do školky či do školy, asi by to nemělo být přehlédnuto. Každopádně všichni, kteří jsou v kontaktu s dítětem, ať už rodiče, vychovatelé či učitelé, neudělají nic špatného, když budou k dítěti projevovat vstřícný a láskyplný vztah (úsměv). Dalším problémem je skryté násilí na dětech formou psychického týrání, které není na rozdíl od fyzického trestání na první pohled vidět.

JB: Výchovne pôsobíme hlavne tým kým sme. To je zásadné. To platí i pre učiteľov, vychovávateľov a o to viac pre rodičov. Edukácia je iste dôležitá, ale rozhodujúce je ako deti prežívajú a vnímajú dospelých v rôznych situáciách.   Skrytá forma psychického násilia páchaného na deťoch je zákerná v tom, že uniká našej pozornosti. Keď sa rodina rozpadá je to náročný a trumatizujúci proces pre všetkých. Hrozí tu vysoké riziko, že sa v dôsledku nespracovaných emócií, zármutku, sklamania a iných bolestných emócií jeden z rodičov uchýli k manipulácii dieťaťa. Dieťa sa stane rukojemníkom a nástrojom pomsty nie z vlastního rozhodnutia. Zavrhnutý rodič je vykresľovaný účelovo v negatívnom svetle a dieťa ho bude odmietať aj napriek tomu, že má svoju maminku a tatíka rado. Bude skrývať svoje skutočné city, aby nezranil rodiča. Vnímavé deti sa dokážu naladiť na jemné neverbálne prejavy rodičov, ktoré ich orientujú. Napríklad syn pribehne s výskotom a radosťou sa chváli maminke ako sa mal u tatíka skvele a maminka si smutne vzdychne. Takým spôsobom sa komplexný emočný svet dieťaťa polarizuje a dieta sa prejavuje takým spôsobom aký je schvaľovaný maminkou, babičkou apod. Isté emocie nielenže neprejavuje ale nedovolí si ich ani vnútorne prežívať. V psychologickej praxi býva náročné zmapovať, do akej miery je zjavné odmietanie jedného rodiča dôsledkom skrytej manipulácie. V ambulancii tieto deti bývajú veľmi opatrné, pôsobia ako zamrznuté, odmietajú sa prejaviť akýmkoľvek spôsobom, pretože prežívajú intrapsychický konflikt. Každá ich reakcia môže byť potenciálne riziková ak chcú byť loajálni voči obom rodičom. V takých podmienkach sa formuje pokryvená identita, tzv. falošné self.

Vstup inštitúcií do priestoru rodiny je delikátnou záležitosťou , ale má svoje psychologické a právne opodstatnenie. V prípade podozrenia na hrubé zaobchádzanie s dieťaťom je už zabehnutou praxou spolupráca sociálnych pracovníkov, školy, lekárov a psychológov

JP: Jan Čulík v Britských listech zmínil, že ve Skotsku je facka dítěti trestným činem, že dítě má stejnou ochranu jako dospělí. Potíž ale může nastat v dokazování skutkové podstaty. K tomu, aby byl rodič za facku dítěti odsouzen, musí mu být dokázáno, že opravdu fackoval. Jak víme, děti si umí i vymýšlet. Jaký je Váš názor na trestnost facky dítěti?

JB: Deti samozrejme môžu klamať zvlášť vtedy , ak majú skúsenosť, že klamstvom niečo dosiahnu, alebo sú priamo, alebo nepriamo manipulované. Z psychologického hľadiska ale považujem za problematické robiť z jednej facky závery s právními dôsledkami Ak sme svedkami zjavného násilia voči deťom je nutné bezpochyby jednať.

JP: Dekuji Vám za rozhovor.


Ako si objednať stretnutie

 

Spektrum poskytovanej starostlivosti je postavené na psychodiagnostike a psychoterapii

S ohľadom na potreby našich detských aj dospelých pacientov sa rozsah poskytovaných služieb posunul na pomerne komplexný spôsob terapie, zahŕňajúci nielen diagnostiku a psychoterapiu, ale aj možnosť prepojenia viac spôsobov, ako pracovať na zmiernenie či odstránenie starostí a problémov, pre ktoré k nám deti aj dospelí prichádzajú.

Spoločným heslom mnohých spôsobov terapie aj nadštandardných aktivít je oblasť psychosomatiky, na ktorú je naša ordinácia zacielená.

Vaše problémy, predstavy aj otázky s Vami radi kedykoľvek prediskutujeme.

 

KONTAKTY

Rýchly kontakt

Polia označené (*) sú povinné.
Nepovinná príloha (dokument, obrázok)
Maximálna veľkosť prílohy je limitovaná na 12.0 MB
    captcha
    Reload

    qrcode

    webnail

    VITAJTE MEDZI PROFESIONÁLMI

    Radi privítame i Vašu spoločnosť v skupine našich spokojných klientov.


      

    https   Active Search Results   cloudflare

    created by: Marek Sarvas