Carl Gustav Jung – bol švajčiarsky lekár, psychiater, zakladateľ hlbinnej psychológie, jeden z najzaujímavejších a najvplyvnejších mysliteľov 20 storočia. Svojim obrovským záberom z oblasti histórie, filozofie, svetových náboženstiev, mytológie, ľudového folklóru a umenia sa zaradil k renesančným vzdelancom. Nechal sa inšpirovať mysliteľmi akými boli Goethe, Kant, Schopenhauer a ďalší. Jeho myslenie sa rozvíjalo do šírky a hĺbky a pritom sa jeho základná orientácia vyznačuje pozoruhodnou kontinuitou. Uchovával hlboký rešpekt k tajomstvám psyché. Psychoterapia pre neho znamenala vždy nanovo jedinečné a neopakovateľné stretnutie dvoch bytostí. Jeho odborné názory boli často provokatívne a nadčasové. Psychika bola preňho neprebádaná oblasť ktorú chcel poznať . Hovoril, že celý svet visí na tenkej niti a tou niťou je ľudská duša, preto je životne dôležité, aby sme ju čo najlepšie poznali. Nebol stúpencom redukcionistickej deskriptívnej psychiatrie zameranej výhradne na odstránenie symptómov. Psychické symptómy nevnímal ako izolované entity, ale prisudzoval im orientujúcu a kompenzačnú funkciu v celistvom pohľade na človeka. V povojnovom období ho vyhľadávali klienti, ktorí trpeli pocitom prázdnoty a stratou životného zmyslu. Psychoterapeutická práca s nimi ho priviedla k zásadnej otázke pred ktorou stojí každý človek t.j. otázka po zmysle. Človek sa svojmu údelu môže vyhnúť, môže si život zjednodušiť, môže byť hluchý k naliehavým otázkam, môže sa sám sebe odcudziť ale zaplatí za to najvyššiu cenu - cenu nenaplneného života. Z týchto úvah sa zrodil jeho koncept individuácie. Individuácia nie v zmysle sebeckého individualizmu - ale práve naopak- smerovanie k naplneniu jedinečného potenciálu ktorým obohatí celok. Ak je človek vo svojom vývoji poplatný výhradne dobovým trendom a módnym vlnám a pritom stratí napojenie na svoju najvnútornejšiu podstatu / Bytostné Ja/stáva sa jeho život len imitáciou. Premárnil príležitosť. „Čo sa skutočne počíta je žitý život, nie v dokonalosti ale v celosti.“
Východiskom Jungovej práce je koncept nevedomia ktorý bol v začiatku jeho pracovnej kariéry totožný s pojmom osobného nevedomia Freudovej psychoanalýzy. Freud a Jung boli blízki spolupracovníci a Freud Junga považoval za svojho nasledovníka. Jung neopustil zásadné myšlienky psychoanalýzy avšak odkláňa sa od nej v ponímaní nevedomia. Rozvíja koncept kolektívneho nevedomia /objektívna psyché/, ktoré považoval za studnicu historického poznania celého ľudstva. Jeho prejavy môžeme pozorovať v mýtoch, rozprávkach, legendách rôznych kultúr, v snoch a tradíciách. Psychike prisúdil duchovný /teleologický/ rozmer - t.j. v každej ľudskej bytosti vrodenú tendenciu k osobnému rastu, k naplneniu jedinečného potenciálu a tým aj zmyslu. Pretože nevedomie nemôžeme pozorovať priamo, hľadal spôsoby ako s ním môžeme nadviazať kontakt. Na základe osobnej skúsenosti vypracoval metódu aktívnej imaginácie, rozpracoval psychoterapeutické princípy práce so snami, fantáziami, predstavami, obrazmi a so symbolmi všeobecne. Podnecoval ľudí k vnímavosti voči symbolickému životu, pretože ho považoval za kráľovskú cestu do nevedomia. Všeobecne známe sú pojmy Archetyp, Komplex, Tieň, Animus a Anima . Jungove myšlienky ovplyvnili nielen odborný svet ale aj mnohých umelcov – napríklad svet literatúry/ Hermann Hesse, James Joyce/, filmový svet aj výtvarné umenie / Picasso/. Jeho hlboké vhľady majú mnohých prívržencov a obdivovateľov . Jungove myšlienky však poskytujú vo svojej zjednodušenej popularizovanej podobe živnú pôdu pre novodobých šarlatánov a stúpencov rôznych ideológií. Jung bol intuitívny mysliteľ, ale bol súčasne aj empirický vedec a svoje hypotézy exaktne testoval. Pozíciu vedca, lekára, psychiatra nikdy neopustil. Nepovažoval sa ani za umelca, ani za mystika, ani náboženského reformátora nešlo mu o šírenie žiadnej ideológie. Až do neskorého veku bol neúnavným pozorovateľom zákonitostí ľudskej psychiky. Jeho dielo nás neustále udivuje svojou komplexnosťou, integritou, rozsahom a hĺbkou.
Ak zvažujete vstúpiť do analýzy budete mať príležitosť spoznávať svoje nevedomé stránky a tým prispievať k rozšíreniu vašej osobnosti. Každá terapia je individuálne „ šitá na mieru.“ Jungova terapia nás pozýva k skúmaniu našej najvnútornejšej podstaty v zmysle Pindarovho „ Stan sa tým kým si. “
Pred vstupom do analýzy odporúčame overiť si či Váš terapeut je zapísaný v Zozname absolventov výcviku v analytickej psychoterapii. / napr. www.csap.cz/ V Európe a vo svete je už je veľa akreditovaných Inštitútov analytickej psychológie ktoré spĺňajú medzinárodné profesijné štandardy. V ČR poskytuje vzdelávanie v analytickej psychológii Česká spoločnosť pre analytickú psychológiu /ČSAP/ pod odbornou garanciou IAAP / International Association for Analytical Psychology/ . Výcvik je akreditovaný pre psychoterapiu v zdravotníctve. Slovenskí psychoterapeuti získavajú vzdelávanie v AP prevažne v ČR pod garanciou ČSAP. V roku 2018 vznikla slovenská regionálna skupina pri ČSAP a vzdelávanie prebieha aj v Pezinku a v Poprade.
